Ako sa oslavuje Veľká noc

Veľkonočné tradície u nás i inde vo svete

Ako sa oslavuje Veľká noc

Ako sa oslavuje Veľká Noc u nás a vo svete

Tak už je tu Veľká noc! Veľká noc je svätý alebo tiež pašiový týždeň, začína Kvetnou nedeľou a končí Veľkonočnou nedeľou. Medzi nimi sú ďalšie dni, ktoré majú svoje vlastné meno - Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota. U nás do Veľkej noci zahŕňame ešte aj Veľkonočný pondelok.

Pre väčšinu kresťanov na svete, či už katolíkov, alebo protestantov je tento sviatok najmä o oslave vzkriesenia Krista. Veriaci si v kostoloch pripomínajú Kristovo utrpenie, sebaobetovanie a vzkriesenie. Židia oslavujú v tomto období tiež významný sviatok, ktorý sa volá Pesach. Je pohyblivý a práve vďaka nemu je pohyblivý výpočet Veľkej noci, keďže Ježiš pri poslednej večeri v podstate s učeníkmi oslavoval práve tento židovský sviatok. Na základe neho sa potom počíta smrť Ježiša a jeho vzkriesenie, ktoré je hlavnou myšlienkou oslavy Veľkej noci.

Vo svete je množstvo krajín, kultúr a spoločenstiev, ktoré majú vlastné a možno aj ojedinelé spôsoby ako osláviť Veľkonočné prázdniny svojimi vlastnými tradíciami. Niekde sa jedia čokoládové zajačiky, „bijú a oblievajú“ sa ženy, inde sa hľadajú schovávané veľkonočné vajíčka a v ďalšom kraji sa púšťajú šarkany. Tieto sviatky sa totiž vždy prelínali s oslavou jari, ktoré pôvodne oslavovali pohanské národy. Po pokresťančení však tieto ľudové zvyky dostali často nový náboženský význam. Poďme sa pozrieť na zaujímavé svetové tradície, potom na naše vlastné a nakoniec vám dáme tipy, aké šperky sú najvhodnejšie na túto oslavu jari, ktorá začína. Nechajte rozžiariť svoj krk či ušné lalôčiky, prípadne svoje krásne ruky.

Veľká noc vo svete:

USA

V Spojených štátoch amerických, alebo jednoduchšie v USA, majú zaujímavú tradíciu na oslavu Veľkonočných prázdnin. Jednou z tradícii, ktorá je častá aj vo svete, je vyfarbovanie vajíčok, teda kraslíc. Najzaujímavejšia americká tradícia je udalosť „Easter Egg Roll“, ktorá sa uskutočňuje na trávniku pred Bielym domom. Americký prezident pozve deti a tie hľadajú ukryté čokoládové vajíčka na záhrade. Vajíčka schováva takzvaný Veľkonočný zajačik. Každý rok sa pripravujú rôzne ďalšie témy tejto udalosti a tá tohtoročná vraj bude zameraná na to, aby mali deti pohyb, a bude formou hier propagovať aktívny život. Hľadanie vajíčok má európsky pôvod a priniesli ju do Nového sveta noví osadníci z Európy. Samotná udalosť má dlhú tradíciu a v Bielom dome sa koná už od roku 1878.


Anglicko

Anglicko má množstvo rôznorodých zvykov, ktoré sa menia od jedného kraja k druhému. Napríklad sa často počas Veľkej noci tancuje ľudový tanec, ktorého názov je „Morris dancing“. Tanečníci sú sprevádzaný hudbou, majú krokovú choreografiu a na predkoleniach majú pripnuté zvončeky. Taktiež majú palice, ktoré predstavujú meče. Zvláštnou súčasťou choreografie je mávanie vreckovkou. V rámci kresťanskej línie veľkonočných sviatkov je významný Zelený štvrtok, keď sú ľudia požehnávaný posvätným olejom, a časté je aj symbolické umývanie nôh. V tento deň sa kráľovná Alžbeta II. podľa tradícií stretáva so staršími seniormi a dáva im almužnu, teda peniaze.


Nórsko

Nóri majú neobyčajnú tradíciu, ktorá sa volá „Paaskekrim“, čiže Veľkonočný zločin. Nie, nepáchajú sa vtedy vo veľkom vraždy či lúpeže. V tomto období väčšina ľudí v krajine číta detektívky alebo trilery a pozerá v televízii detektívne seriály alebo filmy. Tradícia vraj pochádza z roku 1923, kedy vydavateľ kníh podporoval predaj svojej novej kriminálnej detektívky na titulných stránkach novín. Reklama sa podobala na skutočné správy o vražde, takže mnohí ľudia nevedeli, že ide o reklamu. Časť rodín odchádza cez sviatky na dovolenku. Odchádzajú na Veľký piatok pred Veľkonočnou nedeľou a prichádzajú domov v utorok, čiže deň po Veľkonočnom pondelku. Trávia čas na lyžiarskej chate, v horách, kúsok od lyžiarskych svahov.


Taliansko

Veľká noc je v Taliansku vnímaná ako náboženský sviatok, ale aj tu sa nájdu zaujímavé a netradičné zvyky. Zaužívané je spojenie Veľkonočných sviatkov s náboženskými procesiami, ktoré majú zabezpečiť lepšiu úrodu a sú spojené s oslavou zmŕtvychvstania. Hrá pri nich aj nenáboženská hudba. Na Sicílii je výnimočný sviatok „Abballu de daivuli“, kedy miestni na sebe majú rôzne desivé masky zo zinku, ktoré reprezentujú diabla, a oblečenú majú červenú róbu. Tí, ktorí sú oblečení za diablov, obťažujú, naháňajú a chytajú nové „duše“. Čo znamená, že chytená duša musí kúpiť diablovi drink ešte pred večerom. Vtedy príde Panna Mária a zmŕtvychvstalý Kristus spolu s anjelmi a odoženie nimi diablov.

V Ríme si počas Veľkej noci pápež pripomína Krížovú cestu, ktorá vedie na Koloseum, kde je horiaci kríž, ktorý žiari do ďaleka. Najdôležitejšie omše týchto sviatkov sa konajú v sobotu večer a na Veľkonočnú nedeľu. V nedeľu sa na námestí pred bazilikou sv. Petra zhromaždí množstvo ľudí, ktorí čakajú, až pápež vykoná slávnostnú omšu a z balkóna kostola udelí svetu známe požehnanie „Urbi et Orbi“, čo v preklade znamená mestu a svetu. Tuto omšu sledujú často veriaci zo celého sveta, je totiž natáčaná mnohými televíziami a je prednášaná vo viacerých jazykoch.


Poľsko

V strednej Európe sú počas Veľkej noci veľmi podobné ľudové zvyky, dovoľte nám predstaviť zvyky nášho menej známeho suseda, Poľska. Ak ste veriaci, tak počas Bielej soboty ide celá rodina spoločne do kostola, aby dostala požehnanie jedla, ktoré zjedia až v nedeľu ráno. Väčšinou to je biela klobása, vajcia, chren, chlieb so soľou a s čiernym korením. Menej katolíckym zvykom je poľská veľkonočná oblievačka, ktorá má názov „Smingus-Dyngus“. Na Veľkonočný pondelok chlapci a muži sa snažia namočiť dievčatá vedrami vody, dnes už aj striekacími pištoľami alebo čímkoľvek, čo majú po ruke. Legenda hovorí, že dievča, ktoré oblejú, sa do roka vydá. Táto tradícia má vraj pôvod v krste poľského kniežaťa Mieszka, ktorý bol pokrstený na Veľkonočný pondelok v roku 966 n.l.


Česko

Naši českí susedia majú naopak na Veľkonočný pondelok takzvanú „Pomlázku“, kedy muži musia „zbiť“ svoje ženy vlastnoručne spleteným korbáčom z prútov vŕby. Dnes sú tieto korbáče kupované v obchodoch a sú bohato zdobené stužkami. Podľa legendy je vŕba prvý strom, ktorý kvitne na jar, a pohyblivosť a pružnosť týchto konárov má zaručiť plodnosť žien. Je to však zvyk, kedy „zbitie“ nepôsobí bolesť, ale je skôr určené na zábavu a naháňanie žien. Za zbitie žena musí pohostiť mládenca či už kraslicou, vajíčkom, sladkosťami, peniazmi alebo panákom alkoholu na vzpruženie.


Bermudy

Na Veľký piatok na Bermudách jedia koláče z tresiek a majú aj sladké koláče. Najčastejšie v tento deň vytvárajú vlastné lietajúce šarkany a chodia si ich púšťať. Vysvetlenie tejto tradície je skutočne originálne. Učiteľka z Britskej armády sa snažila miestnym vysvetliť v nedeľnej škole, ako sa Ježiš Kristus z kríža dostal do neba. Na vysvetlenie vytvorila lietajúceho šarkana, ktorého konštrukcia má tvar kríža. Tak vznikla táto tradícia púšťania šarkanov, ktoré sú väčšinou vyrábané z dreva, farebného hodvábneho papiera s dlhými povrazmi a chvostom.


Filipíny

Táto ázijská krajina si z kresťanskej oslavy Veľkej noci vybrala skutočne ojedinelú časť, Ukrižovanie Ježiša. Táto prax nie je podporovaná v rámci katolíckeho náboženstva a kostolov. Miestny dobrovoľníci sa totiž na Veľký piatok dávajú dobrovoľne pribiť na kríž, prípadne sa bičujú a inak trýznia, aby tak odčinili hriechy, ktoré vraj vykonali počas roka. Katolícka cirkev tvrdo odsudzuje tento zvláštny rituál oslavy, aj štát proti nemu protestuje. Avšak dobrovoľníkom sú bezplatne očistené rany a po aktoch ich ošetria.

10 zaujímavostí z oslavovania Veľkej noci:

  1. Pesach, sviatok, na základe ktorého sa počíta Veľká noc, je sviatkom nekvasených chlebov. Oslavuje sa vyvedenie Židov Mojžišom spod egyptského otroctva. Začína 15. nisana (židovský mesiac) a trvá sedem alebo osem dní.
  2. Vo Francúzsku v meste Haux sa koná každý rok na Veľkonočný pondelok udalosť, kedy sa robí na hlavnom námestí gigantická omeleta pre 1000 ľudí. Použije sa na ňu 4500 vajíčok. Podľa histórie tam Napoleonovi chutili vajíčka, a tak si objednal na ďalší deň omeletu pre celú svoju armádu. Mesto si to pripomína a každý rok pripravuje omeletu.
  3. Na gréckom ostrove Korfu sa počas Veľkej noci v sobotu v doobedňajších hodinách vyhadzujú na ulicu z okna hlinené riady, hrnce a džbány. Tento zvyk má zabezpečiť úrodu a hojnosť v novom roku.
  4. Na Haiti sa konajú farebné sprievody, hrá sa na bambusových trúbkach a je to zvláštna zmes katolíckych a Woodoo tradícií, kedy sa kladú aj zvieracie obete duchom.
  5. Deti vo Švédsku si na Veľkonočnú nedeľu obliekajú staré oblečenie, aby boli veľkonočné bosorky, potom chodia z domu do domu a vymieňajú svoje kresby a maľby za sladkosti.
  6. Vajíčko je starovekým symbolom plodnosti a jari, ktorá prináša nový život a znovuzrodenie, preto sa stalo symbolom Veľkej noci.
  7. Prvý príbeh o veľkonočnom zajacovi, ktorý skrýva vajíčka v záhrade, bol uverejnený v roku 1680.
  8. Približne 70 % veľkonočných sladkostí pozostáva z čokolády.
  9. Až 76 % Američanov si myslí, že na čokoládovom zajacovi by sa mali ako prvé zjesť uši.
  10. Američania minú na veľkonočné sladkosti každý rok 1,9 milióna dolárov. Je to druhý najväčší sviatok, na ktorý minú tak veľa peňazí, je hneď za Halloweenom.

Veľká noc u nás:

V kresťanských rodinách je Veľká noc mimoriadne posvätný a dôležitý sviatok. Hlavne jedlo je veľmi bohato pripravované, keďže na Zelený štvrtok sa končí obdobie 40 dňového pôstu. Veľký piatok sa trávi v kruhu rodiny v komornej atmosfére. Na Veľkonočnú nedeľu ide celá rodina do kostola, na omšu, kde si nechá vysvätiť svoj slávnostný nedeľný obed. V pondelok je sviatok všetkých mužov, ktorí celý deň cestujú po návštevách a oblievajú či šibú ženské príbuzenstvo, susedstvo a známe.

Je zaujímavé, ako naša krajina spojila dva rôzne ľudové zvyky, máme totiž na Veľkonočný pondelok českú pomlázku, ktorú u nás voláme šibačkou. Od regiónu k regiónu sa to mení, avšak k Veľkonočnému pondelku na väčšine územia patrí aj poľský Smingus-Dyngus, teda naša oblievačka. Vžité sú aj symboly Veľkej noci či už maľovanie vajíčok, teda kraslíc, ktoré dostane úspešný šibač. Starší aj mladší šibači sú odmenení aj finančnou odmenou, prípadne sladkosťami. Muži sú pohostení aj alkoholom. K jarným symbolom Veľkej noci patrí jedlo, ale aj bahniatka a barančeky. Barančeky sú využité aj inak ako baraním mäsom. Obľúbeným je totiž sladký koláč, ktorý sa formuje do podoby ležiaceho barančeka.

Ako sa obliecť na slávnostný nedeľný obed/večeru a pondelkovú oblievačku

Ako sa obliecť na oslavu týchto sviatkov, aké šperky budú tie pravé pre vás? V prípade, že ste veriaci alebo máte slávnostnejší obed a večeru, tak môžete zvoliť nejaký jemný šperk, napríklad prívesok s krížikom alebo niektorý nenápadnejší prívesok s drahokamom v jarnej, hravej a sviežej farbe. Svoju rolu perfektne splní napríklad jemný náhrdelník s olivínom alebo prívesok s citrínom. Ak náboženská stránka vo vašej rodine nie je tá hlavná, tak je načase osláviť jar a vybrať zo svojich šperkovníc tie radostné šperky s veselými farbami a jarnými motívmi. Či už to budú žiarivé zelené drahokamy ako smaragd, alebo svieže modré topásy či oranžový padparadscha zafír. Sviežu jarnú náladu si môžete zlepšiť aj šperkom s hravým motívom, treba príveskom v tvare vetvičky, prstienkom s farebným motýlikom alebo náušnicami inšpirovanými prírodou.

Nech už uprednostníte akýkoľvek šperk, nezabudnite, aby bol praktický. Hlavne ak čakáte množstvo šibačov alebo oblievačov. Ak máte časté návštevy, tak si určite nedávajte výrazné a veľké šperky, budú vám pri prezliekaní neustále mokrého oblečenia len prekážať.


Zdroj: huffingtonpost.com, thejournal.ie, womansday.com, najmama.aktuality.sk, dosomething.org