Všetko, čo je treba vedieť o zásnubách

Všetko, čo je treba vedieť o zásnubách

O zásnubách dnes, v minulosti a v iných krajinách

Túži po tom každá žena - nezáleží, ako sme emancipované, samostatné, nezávislé, uvedomelé a hrdé. Keď príde na lásku, zásnuby a svadbu, na naše malé “happily ever after”, prebudí sa v nás dievčatko, ktoré sníva o tom všetkom. Že sme nepochopiteľné, zložité a neuchopiteľné? Páni, zabrnkajte na našu romantickú strunu a uvidíte, ako všetky skrotneme. Už v materskej škôlke sme sa hrali a pripravovali na ten veľkolepý okamžik, kedy pred nami pokľakne muž a vysloví tie magické slová: „Staneš sa mojou ženou?”, „Vezmeš si ma?”, „Budem ťa milovať navždy.” Tajne či otvorene zbožňujeme romantické filmy, ktoré končia úchvatnou, dychberúcou a srdca sa dotýkajúcou žiadosťou o ruku. Všetky v to dúfame, v kútiku duše po tom bažíme a viac či menej okato a netrpezlivo na tú vzácnu chvíľu čakáme. Veď zásnuby sú prvou zmluvou, prvým krokom do spoločného života.


Odkiaľ majú zásnuby svoj počiatok

Prvé zmienky o zásnubách západného typu pochádzajú zo Židovskej Tóry a súvisia s Abrahámovým príbehom. V súbore rabínskych diskusií o zákone a etike zvanom talmud sa objavuje rozdelenie vzniku manželského záväzku na dve časti: na zásnuby a svadbu - zásnuby menia spoločenský stav páru, zatiaľ čo svadba predstavuje právne ustanovenie tejto zmeny sociálneho stavu. Pri zásnubách dával ženích nevestinmu otcovi symbolickú sumu za stratu dcéry a dievča dostávalo prsteň zdobený domčekom, ktorý označoval ich spoločnú budúcnosť. Hebrejské zvyky okolo zásnub neskôr prevzali starí Gréci, kde však počas rituálov stačilo potvrdiť záväzok ústne pred svedkami. Odovzdanie prsteňa si z judaiuzmu vypožičalo rímske rodinné právo a snúbenec krúžok daroval svojej vyvolenej po vyjadrení svojich zámerov na zásnubnej hostine.

V staroveku a stredoveku, podobne je tomu tak v niektorých oblastiach sveta aj dnes, odovzdaniu zásnubného prsteňa a následným oslavám spravidla predchádzalo vyjednávanie rodín oboch snúbencov o cene nevesty a jej vene. Nevesta a ženích mávali často iba obmedzený vplyv na priebeh celého aktu - od tých, ktorí prijali rozhodnutie rodičov ako hotovú vec, po tých, ktorí mali pri výbere partnera právo veta. Typickými dohodnutými zásnubami a poriadaním zásnub sotva narodených detí sa preslávili panovnícke dynastie západnej a východnej Európy, ktoré zásnubnou politikou upevňovali svoje postavenie a moc.

Zasnúbenie si často žiadalo okrem požehnaných rodičov aj súhlas miestneho duchovného. Následne potom sa mohli vymieňať sľuby a podpisovať zmluvy, po ktorých nasledovali náležité oslavy.

Guth-Jarkovský stále in?

Všetci poznáme presláveného tvorcu príručiek etikety, ktorého radami sa často dodnes nevedome riadime a z nich vychádzajú v súčastnosti stále uplatňované pravidlá. Jiří Stanislav Guth-Jarkovský vo svojom diele uvádza, že mladík by mal poslať do domu svojej vyvolenej kyticu jej obľúbených bielych kvetov a všetko načasovať tak, aby kytica dorazila tesne pred tým, než pred rodinou z vrecka saka vytiahne krabičku so zásnubným prsteňom. Žena je tá, ktorá púzdro otvorí a nechá si od muža prsteň navliecť na prstenník ľavej ruky. Následne matka budúcej nevesty povolí bozk. Vhodné je, aby snúbenka mužovi pri tejto príležitosti darovala prsteň s briliantom. Na vnútornej strane zásnubného prsteňa by nemali chýbať vyrytá obidve krstné mená a dátum zásnub. Dievča sa zásnubnej hostiny zúčastní v svetlých šatách, páni v oblekoch a dámy v spoločenských róbach.

Od tejto chvíle trávia snúbenci spolu viac voľného času a nemali by sa zúčastňovať spoločenských akcií jeden bez druhého. Nehodí sa, aby dĺžka zasnúbenia klesla pod šesť mesiacov - prípravy na svadbu zaberú veľa času a nikto sa nechce príliš stresovať že? - alebo aby presiahli jeden rok. Čo vlastne platí do súčastnosti.

Prísna morálka konca 19. storočia by sa nám mohla zdať celkom ako pasé, napriek tomu sa určité postupy zachovali dodnes - žiadosť o ruku v rodinnom kruhu a predanie prsteňa pred nevestinými rodičmi zostáva nedosiahnutým ideálom všetkých romantických duší. Záleží iba na páre, koľko príručiek spoločenských pravidiel prečítali a nakoľko chcú dodržiavať tradície, či už obecné alebo rodinné.

Zásnubný dar, alebo dary?

Pri slove zásnuby si všetci predstavia zásnubný prsteň. Hodí sa však darovať aj niečo iné? Samozrejme! Klasikou býva kytica obľúbených kvetín pre snúbenicu a jej matku. Dámy dnes mužom nevenujú prsteň s kameňom ako pred sto rokmi, ale skôr hodinky, manžetové gombíky alebo pero s vyrytými iniciálami, dátumom zasnúbenia, či s osobným odkazom.

Verte však, že fantázií sa medze nekľadú. Pokiaľ chcete svojej drahej polovičke k prstienku prihodiť romantickú dovolenku v exotických krajinách, kde by si na nezvyčajnú tiahu prsteňa lepšie zvykla, alebo túru do Tatier či kľúče od spoločného bývania, neváhajte a riaďte sa svojim srdcom.

Akcia prsteň

Výber zásnubného prsteňa je kapitola sama o sebe. Všetky možnosti by sa dali vydať na celý román. My sme pre vás to najdôležitejšie zapísali aspoň do samostatného článku. A tu len v skratke: Múdry muž pred cestou do klenotníctva najprv zváži, či s jeho voľbou šperku bude aj jeho partnerka spokojná. Nosí vôbec prstienky? Neboli by lepšie zásnubné náušnice alebo prívesok? A ako moc podobný či nepodobný majú vkus.

Sveta znalý muž požiada o pomoc s hľadaním ideálneho prsteňa matku svojej vyvolenej alebo jej najlepšiu kamarátku. Kto iný než žena, ktorá ju porodila alebo žena, ktorá s ňou zdieľa najtajomnejšie tajomstvá, sa dokáže do budúcej manželky vžiť natoľko dobre a poradiť, čo by sa jej páčilo?

Veľmi múdry muž nechá prsteň nenápadne zvoliť svojou drahou polovičkou - veď ktoré dievča či žena sa občas zasnene nezastaví pred výkladom zlatníctva? Potom už stačí dať pozor, na ktorý šperk sa sústredí pozornosť a o ktorom kúsku dáma rozpráva ešte o desať minút neskôr.

Najdrsnejší pragmatici môžu svoju budúcu ženu vziať do obchodu a nechať ju vybrať prsteň priamo. Ale verte, že v tomto poslednom prípade prídete o kúzlo okamžiku a prekvapenia.

Zaujímavosti z iných kultúr

  • V súčasnom judaizme predstavujú pôvodné zásnuby súčasť samotnej svadobnej ceremónie, kedy si snúbenci menia prstene alebo iné predmety aspoň minimálnej hodnoty. Narozdiel od toho anglikánska, metodistická a presbyteriánska cirkev dodržuje pri zásnubách špeciálny systém otázok a odpovedí pre rodinných príslušníkov, ktoré zostávajú takmer nemenné od prvého publikovania v roku 1549 v Knihe spoločných modlitieb.

  • V pravoslávnej cirkvi prebiehajú zásnuby vo dverách kostola. Kňaz necháva snúbencov držať zapálené sviečky. Po kázaní a modlitbách navlečie najprv na snúbencov pravý prstenník zlatý prsteň, následne na ľavý prstenník snúbenici strieborný krúžok. Prstienky potom ešte vymení trikrát kňaz, alebo svedok. V posledných rokoch tento zásnubný obrad tesne predchádza samotnej svadbe.

  • Rímski katolíci považovali zásnuby za rovnako hodnotný právny akt ako sobáš. Legálnu dĺžku zasnúbenia zaviedol v západnej kultúre v roku 1215 IV. lateránsky koncil riadený pápažom Inocencem III., ktorý rozhodol o nutnosti poriadania ohlášok v kostole.

  • V Nórsku, Nemecku, Švédsku a Indii nosia nevesty zásnubné prstene na prstenníku pravej ruky.

  • V Chille nosia zásnubné prstene na pravej ruke muži aj ženy. Po svadbe presunú prstienky na ľavé prstenníky.

  • Mnoho argentínskych párov si mení len zásnubne prstienky. Snubné už nie.

  • V tradičnej hinduistickej kultúre nosia ženy prstienky (tzv. bichiya) na prstoch na nohách.

  • Pôvodní obyvatelia Severnej Ameriky si menili strieborné prstene s polodrahokamami - najčastejšie tyrkys a červené korále.

  • Vo Francúzsku ženy preferujú polodrahokamy pred veľkými diamantami.

  • V Škandinávií darujú prstienky muži ženám a naopak. Často ide o jednoduché strieborné alebo zlaté krúžky.

  • Írske snubné prstene tvoria korunované srdce držané dvomi rukami. Ako symbol zasnúbenia sa nosia na ľavej ruke korunkou k srdcu, po svadbe musí korunka smerovať od srdca.

  • V Západnom Bengálsku dostávajú ženy namiesto zásnubných prsteňov železné náramky.

  • Šúčastní Číňania začínajú pri zásnubách dodržovať západné tradície, ale pôvodne si snúbenci menili peniaze alebo iné drobnosti.

  • Válečnícke kmene Samburu v severnej Keni nosia okolo krku šperky z korálkov, podľa ich farieb spoznáte, že sú zasnúbení.

  • V dobách kráľovny Viktórie sa vo Veľkej Británii žiadosť o ruku rovnala regulérnej zmluve. Pokiaľ ženích zásnuby zrušil, mohla ho nevesta zažalovať.

  • Waleskí snúbenci si predávajú darčeky do domácnosti. Tradícia si rovnako žiadala, aby muž pre svoju vyvolenú vyrezal lyžičku z dreva.

  • Zásnuby sa vyskytujú v názve mnohých romantických komédií: Zásnuby na dobu neurčitú, Zásnuby naruby, Zásnuby, Príliš dlhé zásnuby, Zásnuby cez prázdniny, Smrtiace zásnuby a pod.