Jantár

Slnko aj med a je v ňom zakliaty čas. Jantár, živica dávnych stromov, síce nie je kameňom, ale v klenotníctve sa za neho považuje.

Jantár je fosília živice niektorých stromov stará najčastejšie 25 až 40 miliónov rokov. Tieto skamenené živice sa ukladali v nepravidelných vrstvách treťohorných pieskoch a ílovitých bridliciach. Jantár je tvorený uhlíkom, vodíkom, kyslíkom a často aj s malými podielmi síry a popola. Významnou zložkou je tu kyselina jantárová, a to v množstve 3 – 8 %. Viacmenej z tradície sa jantár zaraďuje medzi minerály. Vyskytuje sa v prírodných deformovaných formách, ako sú výplne v trhline strome, v kvapľoch, kvapkách, hľuzách, kameňoch a zrnách.

Vznik jantáru

Jantár začal vznikať v prehistorických dobách, a to zhruba pred 50 miliónmi rokov, najčastejšie sa však nachádzajú kúsky staré 25 až 40 miliónov rokov. V severnej Európe v tomto období vďaka náhlej subtropickej klimatickej zmene boli vytvorené ideálne podmienky na rast ihličnanov. Teplota a vlhkosť okolia stúpla. Stromy tak vďaka vysokej teplote vytvárali nadmerný sekrét živice. Stromy prirodzene produkujú živicu ako ochranu proti chorobám a napadnutiu hmyzom, alebo keď majú poškodenú kôru, alebo ak už boli napadnuté kôrovcami a podobným hmyzom. Veľké výrony živice vznikali pri väčších poškodeniach (ulomení konára, zlomení celého stromu), pri búrkach a silnom vetre. Z týchto živíc sa potom odparili prchavé terpény, čo malo za následok ich rýchle stvrdnutie. V dobe povodní a dažďov sa tieto stvrdnuté živice odlúpli a spolu s lesnou pôdou sa odplavili do potokov, riek a morí. Než sa však zo živice stal jantár, musela prejsť rôznymi formami transformácie. Ide o procesy polymerizácie, oxidácie, izomerizácie, kvasenia a konečný proces zrenia v alkalickej zemine.

Sekrét živice

Avšak živica z nie každého stromu sa môže premeniť na jantár. Smola daných stromov musí byť zároveň odolná proti hnilobe a tleniu. Väčšina živicových zárodkov neprežije intenzívne pôsobenie slnka, dažďa a extrémnej teploty.

Jantár sa líši podľa toho, z akej živice sa formuje. Napríklad za baltský jantár sú zodpovedné ihličnany z čeľade dážnikovcovité. V Amerike jantár pochádza zo stromu nazývaného jatoba, v Indii z východoindického vateria indica a v Austrálii z damarovníka južného.

Pôvod jantáru

Najbohatšie ložiská baltského jantáru sa nachádzajú v oblasti ležiacej v blízkosti Baltského mora. Najväčšie náleziská sú umiestené na Sambijskom polostrove a pri ruskom Kaliningrade. Oplývajú tzv. modrou pôdou, čo je zemina vznikajúca iba v moriach, obsahuje glaukonit a vyskytuje sa 25-40 m pod úrovňou terénu. V tejto oblasti sa jantár ťaží od roku 1860.

Baltský jantár


Významné náleziská jantáru sa objavujú taktiež v Rumunsku, na Sicílii, Madagaskare, v Taliansku, Japonsku, Mjanmarsku, Mexiku a Kanade a všade tam, kde boli podobné podmienky vzniku. Najstaršie nálezy pochádzajú zo Sibíri, Mongolska a Číny. Dosiaľ nedostatočne preskúmané sú drobné úlomky jantáru zo sedimentov v Illinois v USA. Špecifické jantáre sa dajú nájsť v Dominikánskej republike, kde sa vyskytujú ojedinelo aj jantáre s nádychom modrej farby. Tento jantár pochádza z oveľa mladšej doby treťohôr. Na našom území sa dá jantár nájsť v Bielych Karpatoch, na severnej Morave a v Šluknovsku.

Prostredie, v ktorom sú jantáre utvárané, im dodáva špecifický charakter. Jantár z jednej časti planéty bude teda úplne iný než jantár z ďalšej krajiny alebo kontinentu. Pre jantáre z Nového Zélandu je napríklad typické, že obsahujú prímes čierneho uhlia, ktoré sa vyskytuje v miestach jeho vzniku.

Odlišnosti jantáru od iných drahokamov

Na rozdiel od iných drahokamov má jantár tzv. amorfnú (beztvarú) štruktúru, čo zistíme, pokiaľ ho začneme skúmať pod mikroskopom. Väčšina drahokamov má tzv. kryštalickú štruktúru, ktorá pod rozlíšením mikroskopu vynikne pravidelným tvarom. Naopak jantár charakterizuje to, že netvorí kryštály ako nerasty a vzniká stuhnutím organickej hmoty do rôznorodých tvarov.

Jantár má veľmi nízku mernú hmotnosť, a preto je až prekvapivo ľahký. Malá hustota mu tak nedovolí potopiť sa v pohári slanej vody a zostáva plávať na hladine. Práve pre tieto vlastnosti nie je jednoduché ho napodobniť a falošný jantár ľahko rozpoznáte. Po vhodení do poháru slanej vody totiž na rozdiel od prírodného jantáru klesne na dno.

● Kupujeme Jantár

Ako pri každom drahokame je pre určenie ceny jantáru dôležitý nie len jeho vzhľad, ktorý môžete posúdiť voľným okom, ale aj ďalšie charakteristiky, ktoré sa pri drahých kameňoch spravidla posudzujú.

Pri jantári je dôležité zamerať sa predovšetkým na farbu, čistotu, lesk, tvar a brus, poprípade aj na úpravu.

Farba (color): Nie je jantár ako jantár. Záleží už na tom, v akej časti stromu vznikol – živica mohla stvoriť kvapku či kvapeľ, mohla tiecť po kôre alebo mohla stiecť až na zem, prípadne mohla vyplniť dutiny alebo praskliny vo vnútri stromu. To potom určuje kvalitu jantáru – môže byť úplne číry, polopriehľadný, zakalený alebo nepriehľadný. Taktiež sa farba mení do rôznych odtieňov žltej, oranžovej, hnedej až po bielu. Na jednom kúsku môže byť aj niekoľko farebných odtieňov. Časté sú aj rôzne fluidné štruktúry, zakalené časti kameňa a podobne. Skrátka jantár je materiál mnohotvárny a priam ideálny na šperky. Pozor, jantár môže časom oxidovať a môže zmeniť farbu. Práve jantár osadzovaný do šperkov býva k oxidácii náchylný a jemná priesvitná žltá alebo oranžová môže postupne stmavnúť do červenej hnedej a nakoniec čiernej.

Farba jantáru

Úplne bežný je číry, žltý a jasne oranžový jantár, ktorý sa veľmi často osadzuje do strieborných šperkov. Na rozdiel od toho je hlboký zelený odtieň jantáru veľmi vzácny a jeho cena prevyšuje hodnotu bežných farieb. Veľmi výnimočne sa objavuje jantár modrý, ktorého odtieň vynikne iba pri určitom druhu svetla a ktorý väčšinou pochádza z Dominikánskej republiky. Prevzácny červený, tzv. “čerešňový” jantár sa cení iba v mimoriadne hlbokých a sýtych odtieňoch. Mliečne biely jantár bez nečistôt vyhľadávajú kvôli jeho nezvyčajnosti umelecky zameraní klenotníci. Čierny a hnedý jantár zafarbujú nečistoty z močiarov. Na jasnom svetle sa však odtieň mení v tmavočervenú či hnedú, čo využívajú klenotníci pri výrobe originálnych klenotov.

Čistota (clarity): Jantáre môžu byť priesvitné bez akýchkoľvek inklúzií až nepriehľadné a plné inklúzií. Môžeme povedať, že čím je jantár čistejší, tým bude vyššia aj jeho cena. Inklúzie sú na druhú stranu dôkazom pravosti prírodného pôvodu jantáru. Niektoré jantáre môžu mať vo vnútri vzduchové bublinky, ktoré vznikajú počas fosilizácie. Vnútorné inklúzie tiež môžu dať jantáru zvláštny farebný nádych. Obsah pyritu mu napríklad dodáva modrastú farbu. Aj takéto nedokonalosti však môžeme využiť, pretože vďaka nim získava jantárový šperk na jedinečnosti. Medzi inklúzie patria napríklad aj kúsky rastlín alebo živočíšnych tiel, také kamene potom bývajú často vysoko cenené, v šperkárstve sa však väčšinou nepoužívajú. Na výrobu šperkov sú naopak najkrajšie jantáre s čo najmenšími inklúziami.

Čistota jantáru

Brus (cut) a tvar (shape): Jantár sa najčastejšie tvaruje do kabošonu, do klasických drahokamových dizajnov sa vzhľadom k mäkkosti nebrúsi. Preto sa kedysi jantáre na výrobu šperkov vôbec nepoužívali a využívali sa skôr na tvorbu nástenných ornamentov a mozaiky. Nájsť môžeme v podstate ale akýkoľvek tvar, podľa toho, ako sa s jantárom príroda pohrala – k najobľúbenejším patria kvapôčkové, guľaté a oválne kamene. Dajú sa ale určite objaviť aj tvary ako hviezdy, šesťuholníky, päťuholníky, trilióny a srdce.

Úpravy jantáru

Jantáre sú málokedy upravované, napriek tomu sa môžeme stretnúť s jantárom vytvoreným z dvoch či viacerých malých jantárov, ktoré sú za špeciálnych podmienok spojené alebo doslova zlepené do seba. K tomu je potrebná vysoká teplota a tlak, vďaka ktorým môžu vznikať tzv. lisované jantáre. Každý takto upravený jantár by však mal byť výrobcom alebo predajcom označený ako upravovaný. Niektoré typy jantárov sú taktiež za pomoci špeciálnych olejov leštené, aby mali vyšší lesk a hladkosť povrchu.

Ponorením do teplého olejového kúpeľu (napr. ľanového) získava jantár tmavšiu farbu a vyššiu priehľadnosť. Tento typ úpravy taktiež môže podporiť vznik trblietavých a jasných inklúzií.

Samozrejme sa vyrába aj umelý jantár, a to najčastejšie z plastu, do ktorého sa príležitostne zataví aj drobný hmyz alebo rastliny. Od pravého jantáru ho ľahko rozlíšite zabodnutím horkej ihly – umelý kameň sa bude taviť, zvrašťovať a nepríjemne páchnuť. Jeho cena navyše nebude nijako vysoká. Obvyklé sú aj napodobeniny zo skla alebo epoxidovej či prírodnej živice.

Pod pojmom rekonštruovaný jantár si predstavte kúsky pravého alebo umelého jantáru, ktorý sa za teploty nad 200 °C lisuje a vyrába sa z neho tzv. ambroid – plastický a mäkký materiál, ktorý sa ľahko tvaruje do neobvyklých dizajnov.

● Gemologické parametre Jantáru

druhjantár
farbasvetlo žltá až tmavohnedá, oranžová, červená, biela, vzácne s nádychom zelenej alebo s modrými odtieňmi
chemické zloženieC12H2O, fosília živice
kryštalografická sústavaamorfná
tvrdosť2,5 (Mohsova stupnica)
fluorescenciažiadna

● Jantárové šperky

Nie je žiadnym prekvapením, že si jantár našiel svoje miesto aj vo svete šperkov, kde sa z pozície amuletu noseného vo vreckách stal obľúbeným drahokamom osadzovaným do prstienkov alebo náhrdelníkov. Obľúbené sú však aj jantárové náušnice alebo náramky s množstvom malých jantárov. Veľkú popularitu si získali najmä jantárové koráliky.

● Starostlivosť o jantárový šperk

Napriek tomu, že jantár vydržal milióny rokov pod vplyvmi klímy a okolitého prostredia, je jedným z najnáchylnejších drahokamov. Možno ho ľahko poničiť výdobytkami dnešnej chémie, ako napríklad alkoholom, kyselinou, benzínom, žieravinami, ale aj bežnými parfumami. Preto by ste mali svoje jantárové šperky pred takýmito látkami chrániť. Jantár môžete tiež ľahko zničiť vysokou teplotou. Čistiť by ste ho mali iba jemnými tkaninami nenapustenými žiadnou chemikáliou.

Na údržbu jantárových šperkov taktiež nikdy nepoužívajte ultrazvukové čističe alebo mydlové prostriedky. Totiž dlhodobé pôsobenie vody môže zničiť krásny lesk jantárov. Pozor tiež dajte na ostatné šperky vo svojej šperkovnici, ktoré môžu ľahko poškriabať hladký povrch jantáru. Preto je lepšie uchovávať jantárové šperky v jemnej tkanine vo zvláštnej šperkovnici.

● Mýty a legendy

Pekné a často výstižné bolo pomenovanie jantáru. Zatiaľ čo slovenské slovo jantár laikovi nič nepovie, rímske succinuim naznačovalo, že ide o „kamennú šťavu“. Gréci, preslávení svojou zvedavosťou a nadšením z vedeckého poznania, zasa nazvali skamenenú živicu elektrónom, pretože ich zaujala trením vznikajúca statická elektrina. Kebyže sa miesto ebonitovej tyče trela líščím chvostom tyč jantárová, výsledok by bol podobný. Vznikajúca statická elektrina by k povrchu tyče priťahovala všetky drobné smietky z okolia. Veď práve tento jav pri jantároch pozoroval a popísal grécky učenec Thales z Milétu už v 6. storočí pred. n. l.

Väčšina legiend, v ktorých sa hovorí o jantári, operuje taktiež s témou sĺz – snáď práve kvôli tvaru, v ktorom sa v prírode tento drahý prvok nachádza. Napr. v Sofoklovej tragédii sa hovorí o jantárových slzách, ktoré sa ronia nad smrťou hrdinu Meleagera, ktorý sa stal obeťou matkinej kliatby.

Vzhľadom k tomu, že jantár často obsahuje kedysi živé veci, verili klasickí ctitelia bohyne Matky, že sa v ňom nachádza podstata samotného života, oživujúci princíp čiže Akáša, ktorý ako „piaty element“ spúta Zem, Vodu, Vzduch a Oheň.

Ruské povesti s jantárom spájajú podobenstvo o spievajúcom kameni, ktorý dokáže počuť iba muž s čistým srdcom. Baltská legenda o vtákovi Gauyovi, ktorý žil na pobreží Jantárového mora v divokých lesoch a v hniezde ukrýval náhrdelník z tohto vzácneho materiálu, na druhú stranu hovorí o získaní jantáru v súvislosti so zločinom – zlý kráľ totiž poslal lojálneho služobníka, aby unikátny šperk ukradol. Keď utekal s náhrdelníkom preč, vták Gauya ho dostihol a vzal ho do zobáku. Potom ho vysoko z neba pustil do mora, ktoré dosiaľ jantár vyplavuje.

Pôvod baltského jantáru sa spája s litovskou legendou o kráľovnej mora Juraté, ktorá sa zamilovala do rybára Kastytisa. Podľa jednej z verzií ju jej žiarlivý otec potrestal tým, že zničil jej jantárový palác a premenil ju v morskú penu. Zvyšky jej paláca sa dajú dodnes nájsť na brehu Baltského mora vo forme jantáru.

Mexický jantár, ktorý vyniká krásnou červenou farbou, poznali už starí Mayovia, ktorí s ním obchodovali s Aztékmi a ďalšími kmeňmi. Španielski dobyvatelia rozprávali o aztéckom vládcovi Montezumovi, ktorý vraj miešal svoju čokoládu práve jantárovou lyžičkou.

V 18. storočí nechal pruský kráľ Fridrich I. na počesť cára Petra Veľkého vystavať v Berlínskom zámku komnatu s bohatou nástennou výzdobou z jantáru. Potom ju nechal previesť do Katarínskeho paláca v Petrohrade, ktorý zdobila niekoľko nasledujúcich storočí. Od konca druhej svetovej vojny je však originálna jantárová komnata nezvestná a v Katarínskom paláci ju od roku 2003 pripomína zatiaľ len verná replika.

● Jantár a jeho účinky

Vzhľadom k pôvabu jantáru nie je vôbec prekvapivé, že mu boli prisudzované božské vlastnosti. Mal údajne liečiť choroby, zvyšovať potenciu aj zlepšovať náladu. O „magických“ schopnostiach, ktoré chránili majiteľa pred nebezpečenstvom, ani nehovoríme. Napokon dodnes astrológovia na internete informujú svet, že „chladný zelený jantár a čistá platina Pannu dopĺňajú a prinášajú jej šťastie“.

Tento krásny drahokam tak odjakživa priťahoval pozornosť liečiteľov a alternatívnu medicínu, pretože jantár má vraj zvláštne liečivé účinky na ľudské telo a dušu. Už v Hippokratových dobách bol jantár a jeho živica používaná ako liečivý doplnok a extrakt.

V Ázii využívajú jantáre predovšetkým ako amulety, pretože veria, že priťahujú slnečnú, a teda aj pozitívnu energiu. Nosenie jantáru chráni pred negatívnymi silami a emóciami. Povzbudzuje náladu a tiež pomáha telu zbaviť sa chorôb. Jantár mierni stres a odstraňuje depresiu. Stabilizuje emócie a vytvára pozitívnejší náhľad na život. Taktiež podporuje kreativitu.

Hlavná sila jantáru by mala spočívať v odstraňovaní rôznych reumatických bolestí, odporúča sa tiež na problémy so štítnou žľazou, hornou dýchaciou sústavou, pečeňou a srdcom. Podľa mnohých odborníkov na liečbu kameňmi má jantár tiež antibakteriálne vlastnosti, znižuje krvný tlak, upokojuje a urýchľuje regeneráciu organizmu po závažnej chorobe či po veľkej fyzickej námahe.

Jantárová tinktúra sa preventívne odporúča ako prípravok na posilnenie imunity, prípadne ako liek pri zápale močových ciest, ľadvinových problémoch a žalúdočných problémoch. Tinktúra sa dá tiež vmasírovať do kože (na postihnuté miesto) pri bolestiach hlavy, reume a zápale priedušiek. Jantárová masť sa zas odporúča pri bolestiach kĺbov, svalov a pri kŕčových žilách.

Zlatistým jantárom hviezdy poprášili celú škálu znamení, ale do vienka ho dali Blížencom Pannám. Prvé uvedené znamenie v jeho teplých odrazoch hľadá rovnováhu, trpezlivosť a rozhodnosť, lebo kameň mierni nervozitu a strach. Rovnako vyrovnáva emócie a Blíženci majú možnosť rozvíjať svoj skrytý talent a kreativitu. Panny sa v jeho prítomnosti správajú veľkoryso a úzkostlivosť nahrádzajú kľudom a nádejou. Samozrejmosťou sa potom pre nich stáva aj jednoduchšie rozhodovanie a rovnováha s racionálnym prístupom. Netradičný drahokam predstavuje v ich živote prvok, ktorý podporuje realizáciu nápadov. Znamenie Rakov sa s jeho pomocou lepšie vyrovnáva s vlastnou minulosťou, Levy zas uspejú pri presadzovaní svojich veľkolepých plánov. Znamenie Škorpiónov je kameňom vedené k trpezlivosti a umeniu neotáľať v rozhodovaní. Strelci s ním nestrácajú optimizmus. Vodnárom jantár uľahčuje získanie priateľov, zatiaľ čo Rybám rovno partnera.

● NAJZNÁMEJŠÍ JANTÁR

Jantárová komnata

Dar pruského kráľa Fridrich I. ruskému cárovi Petrovi I. Veľkému v roku 1716 zdobil Katarínsky palác v cárskom selu až do roku 1941, keď ho ukradli nacisti. Od tej doby sa po stratenom poklade nevyčísliteľnej ceny pátra a vznikajú rôzne rozumné i divoké teórie o tom, kde sa jantárová komnata nachádza. Hovorí sa, že keď sa za dôb cára rozsvietilo všetkých 565 sviečok, celý priestor sa rozžiaril ako pravé zlato.

Jantárová komnata

● ĎALŠIE SLÁVNE JANTÁRe

Jašterička Gierlowskej

V roku 1997 objavila v zalesnených piesočných dunách gdanskej pláže Gabriela Gierlowska kúsok priehľadného jantáru (50 x 35 x 14 mm), v ktorom sa ukázalo zachovalé telo jašteričky, ktorej chýba iba špička chvostíka a časť chrbta. Unikátny drahokam uchováva poľské Gdanské múzeum.

Jašterička Gierlowskej

Lovcov kalich

Glasgowské múzeum ukrýva prepracovaný pohár, ktorý vyrezal Jacob Dobbermann pre zakladateľa múzea Dr. Williama Huntera. Nádherný príklad umenia 18. storočia reštaurovali v zámockom múzeu v poľskom Malborku.

Lovcov kalich

Maucherova rakva

Nemecký sochár Christoph Maucher ozdobil okolo roku 1700 veko rakvy figurálnou skulptúrou z jantáru. Umelecké dielo je súčasťou zbierok Malborského múzea.

Maucherova rakva

● ZAUJÍMAVOSTI O JANTÁRi

1. Jantáru sa niekedy hovorí „zlato Severu“ a jeho teplý lesk vždy lákal k výrobe korálikov, vyrezávaných figúrok, príveskov a kabošonov, rovnako ako aj dekoratívnych predmetov ako sú poháre, misy, tabatierky a držadla dáždnikov.

2. Šperky z jantáru sa vyrábajú už minimálne 37 tisíc rokov, teda od praveku. Najväčšiu vlnu záujmu však zažili až v 14. storočí, v časoch veľkého rozmachu európskeho klenotníctva. Od tej doby až dodnes sa jantár vzhľadom ku svojej nádhernej farbe a ďalším špecifikám teší veľkej popularite medzi klenotníkmi a zberateľmi.

3. Jantár obsahuje mnohé inklúzie, vrátane častí alebo celých rastlín, listov, kvetov, ihličia, škorpiónov, slimákov, žiab a jašterov. Z takých jantárov sa však príliš často šperky nevyrábajú.

4. V populárnom filme Jurský park sa prehistorické jaštery klonovali z kvapiek krvi, ktorú im vysali moskyty, ktorí následne stvrdli v jantároch.

5. Jantáru sa podobá kopál, čo je taktiež fosília živice, ktorá však na rozdiel od jantáru nemá viac než milión rokov.

6. Jantár sa dá pomýliť s citrínmi, topásmi, fluoritmi, zlatými berylmi a grossularmi.

7. Ako sa dá spoznať pravý jantár? Pláva v slanej vode, nedá sa poškodiť acetónom, ktorý je obsiahnutý v odlakovači, ľahko ho poškriabete ihlou alebo nechtom, pri zahriati sa rozvonia živicou a pri utieraní handričkou vznikne záporný elektrostatický náboj, takže jantár pritiahne prach alebo natrhané papieriky.

8. Anglicky sa jantár povie „amber“ a tento výraz sa často používa aj ako krstné meno. Spomeňme napríklad preslávenú modelku Amber Rose, americké herečky a modelky Amber Heard a Amber Valleta.

9. Jantárové silice sú tiež používané pri výrobe vonných esencií a parfumov, pretože majú nenapodobiteľne jedinečnú vôňu, ktorá je obľúbenou súčasťou množstva eau de toilette a parfumov.

Zdroje obrázkov: dailymail.co.uk, gia.edu, zamek.malbork.pl, fosilie-shop.cz, polishartworld.com, lahealthyliving.com, yimg.com

« Predošlý drahokam | Ďalší drahokam»
  • Drahokamová rodina

    Organická

  • Náleziská

    Rusko, Brazílie, Indie, Baltské moře, Itálie, Rumunsko, Čína, Japonsko, Barma, Mexiko, Kanada a USA

  • Tvrdosť

    2,5

  • FarbaŠkála farieb pre Jantár

    svetlo žltá až tmavo hnedá, oranžová, červená, biela, zriedkavo s nádychom zelenej alebo modrými odtieňmi

  • Drahokam mesiaca

    Október

  • Drahokam znamenia

    Blíženci a Panna

Prečo milujeme jantár?
  • Úchvatné inklúzie

    Jantár pomáha vedcom študovať praveký ekosystém, pretože v inklúziách ostal hmyz, jašteričky, kvety, semienka, perie a ďalšie drobnosti.

  • Jurský drahokam

    Hoci je film Jurský park fikciou, vedci extrahovali DNA z hmyzu, ktorý v jantároch uviazol pred viac než 120 miliónmi rokov.

  • Vôňa

    Jantár nádherne vonia, keď sa šúcha a zahreje. Olej vzniknutý zo spáleného jantáru sa od staroveku až dodnes používa pri výrobe parfumov.