ČO ZNAMENÁ ZÁSNUBNÝ PRSTEŇ?

Symbolika a história zásnubných prsteňov

Symbolika a história zásnubných prsteňov

Prstene sa používali ako symbol po celé storočia. Porozumenie histórii zásnubných prstienkov môže snúbencom pomôcť uvedomiť si, akým významným šperkom tieto krúžky sú. Zásnubný prsteň predstavuje jeden z dôležitých drobných detailov, ktorý značí zmenu, očakávania a oslavy. Nezávisle na ostatných klenotoch si ženy prstienok, ktorý dostali so žiadosťou o ruku, dávajú dolu málokedy. Dámy milujú príbeh, ktorý sa k najdôležitejšiemu klenotu darovaného mužom ich života viaže, preto by si páni na jeho výbere mali dať naozaj záležať. Ako vybrať ten správny prsteň si môžete prečítať aj v našej príručke.


Odkiaľ tradícia zásnubných prsteňov pochádza?

História zásnubných prsteňov nezačína na naleštených pultoch elegantných klenotníctiev, ale na brehoch riek a v kováčskych dielňach. Nie je jednoduché určiť, kedy presne sa zvyk darovať zásnubný prsteň objavil. Niektorí sa domnievajú, že najstarší záznam o odovzdaní prsteňa pochádza zo starovekého Egypta cca pred 4 800 rokmi. Ostrice a rákosie rastúce vedľa známeho papyrusu sa splietali do krúžkov, ktoré ženy následne nosili ako prsteň. Kruh fungoval ako symbol večnosti – bez začiatku a konca – nie len u Egypťaniek, ale aj v ďalších kultúrach. Svoj vlastný význam má však aj otvor uprostred prsteňa: nepovažuje sa iba za prázdny priestor, ale býva vnímaný ako brána alebo dvere, ktoré vedú k udalostiam očakávaným aj neznámym. Darovanie prsteňa žene tak symbolizuje nekonečnú a nesmrteľnú lásku.

Pôvodné materiály, z ktorých sa prstienky vyrábali, nevydržali veľmi dlho a čoskoro ich nahradili prstene z kože, kostí alebo slonoviny. Čím drahší materiál, tým hlbšie vyznanie lásky. Cena prsteňa samozrejme dokazovala aj bohatstvo darcu.

Zvyk darovania zásnubného prsteňa následne prevzali aj starí Rimania. Skôr než symbol lásky však pre nich krúžky predstavovali symbol vlastníctva. Odovzdaním prsteňa prehlasovali muži ženu za svoju. Prstene sa vyrábali z dvoch kovov. Tie zo železa sa nazývali „anulus pronubus“ a boli určené na nosenie doma. Tie z drahého kovu (predovšetkým zo zlata) sa nosili na verejnosti. Tradičné zásnubné prstene rovnako mohli mať tvar kľúča a symbolizovali odomknutie nového života vydatej ženy. Niektoré z nich dokonca pasovali k špeciálnym šperkovniciam, v ktorých sa ukrýval zásnubný dar. Rimania vraj boli rovnako prvými, kto si nechávali na prstene vyryť odkaz.

Kresťania až do polovice 9. storočia odmietali používanie prstienkov ako súčasť svadobných ceremónií a obradov. Po prelomení tohto tabu v bohatých kruhoch však snúbenica nedostala jednoduchý krúžok, ale veľmi zdobený prsteň s rytými holubicami, lýrami alebo dvomi spojenými rukami. Ani takéto prstienky neboli cirkvi príliš po chuti, a preto sa šperky v 13. storočí značne zjednodušili a získali výraznejší spirituálny vzhľad. Jeden z biskupov ho výstižne popísal ako „symbol jednoty dvoch sŕdc“.

Kombinácia zlata a drahých kameňov sa stala precedensom až v 15. storočí. Najčastejšie takéto zásnubné prstene používali k spojeniu šľachtickej rodiny. Krúžky vyzerali podobne ako tie dnešné a každý kameň mal svoj špeciálny význam. Rubín značil lásku, smaragd domov a lesklé diamanty vernosť a trvalosť. V týchto časoch budúce nevesty rovnako dostávali nezvyčajné prstene so skrytými správami. Najpopulárnejší gimmel zásnubný prsteň zdobili dva obdĺžnikové drahokamy – najčastejšie diamant a rubín symbolizujúci záväzok a vášeň. Priamo pod kameňmi boli smaltom vyobrazení chlipníci a nymfy ako metafora hravých zásnub. Keď sa pár zasnúbil, rozdelil si prsteň na dve časti pomocou špeciálneho uzáveru. Každý zo snúbencov nosil svoju polovicu doplnenú na vnútornej strane nápisom alebo veršom. Veľmi obľúbené bolo súvetie „Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje“ vypožičané zo svadobných obradov.

V 18. storočí uzrel svetlo sveta írsky claddagh prsteň, ktorý spodobňuje dve ruky držiace srdce s korunkou. Zásnubný krúžok sa pôvodne používal v rovnomennej malej rybárskej dedinke, ale jeho dizajn pochádza z Talianska zo 17. storočia.

Claddagh prsteň s akvamarínom
Claddagh prsteň, ktorý spodobňuje dve ruky držiace srdce, je symbolom lásky a vernosti

Hoci diamanty zdobili prstene po mnoho storočí, v zásnubných krúžkoch sa vraj podľa odborníkov začali objavovať až v 2. polovici 15. storočia. Prstienky v 19. storočí sa už toľko nelíšili od svojich dnešných príbuzných. Zásnubné prstene s perlou alebo iným najlepším kameňom, ktorý si ženích mohol dovoliť, verejne potvrdzovali zámer snúbencov vstúpiť do zväzku manželského.

Veľký rozmach diamantových zásnubných prsteňov medzi širšou verejnosťou predznamenal objav diamantových baní na africkom kontinente v roku 1870. Vzhľad a štruktúra zásnubného prsteňa sa časom menili, čo súviselo predovšetkým s nástupom nových techník spracovania diamantov a spôsobov jeho osadenia. Diamanty sú dnes pri zásnubách stále voľbou číslo jeden, pretože odrážajú svetlo a zo všetkých drahokamov majú najvyššiu brilanciu. Začiatkom 20. storočia začal obchodník s diamantmi DeBeers (dnes už veľká svetová spoločnosť) presviedčať svojich zákazníkov, že jedine diamant je kameňom hodným k vyjadreniu lásky žene. Táto tradícia sa teda skutočne uchytila a funguje dodnes. Móda sa však mení a v poslednej dobe sa čím ďalej tým častejšie stretávame nielen so zásnubnými prsteňmi s čírym diamantom, ale aj s prstienkami s farebnými diamantmi alebo inými pestrými drahokamami. Stále obľúbenejšie sú napríklad morganitové zásnubné prstene, modrofialové tóny prsteňov s tanzanitom či jemné zásnubné prstene s akvamarínom.

Sú to práve aj farebné drahokamy, ktoré v sebe často nesú skrytý význam a hlbokú symboliku, podľa ktorej muži zásnubný prsteň vyberajú. Obľúbený zafír napríklad symbolizuje úprimnosť a vernosť a majiteľke by mal do života priniesť radosť. Neobvyklý turmalín je kameňom lásky, ktorý sa stará o pevný a stabilný vzťah, zatiaľ čo ľadový akvamarín by mal partnerom pomáhať prekonávať ich vzájomné odlišnosti.

Na ktorý prst patrí zásnubný prsteň?

Táto tradícia má počiatky už v stredoveku, kedy ľudia verili, že prstene symbolizujúce zväzok by sa mali nosiť na štvrtom prste ľavej ruky, pretože im prechádza vena amoris – „žila lásky“. Táto povera tvrdila, že existuje priame spojenie medzi prstenníkom a srdcom, a preto bude prstienok na tomto prste napojený na srdce. V skutočnosti neboli ľudia až tak ďaleko od pravdy, pretože každá, aj tá najmenšia žila či cievka vedie priamo do srdca, takže aj prstenník je so srdcom spojený tak ako každé iná časť tela. V niektorých kultúrach sa ujala tradícia nosenia zásnubného prsteňa na pravej ruke.

Zaujímavé zdôvodnenie bezpochyby uvádza celkom pragmatické úvaha: prstenník ľavej ruky patri k najmenej (okrem malíčka) namáhaným prstom ruky, a preto prstienku hrozí nižšie riziko poškodenia, než keby bol nosený napríklad na ukazováku. Malíček bol vraj príliš úzky na to, aby klenotník mohol popustiť uzdu fantázie a vytvoriť krásny a zdobený kúsok, a preto sa takmer neodkladané zásnubné krúžky začali nosiť na štvrtom prste ľavej ruky.

Symbolika zásnubného prsteňa

Spočiatku mohli zásnubné prstene predstavovať časť vena alebo cenu nevesty. Nielenže krúžok na prvý pohľad oznamoval zadanosť ženy, jeho kvalita indikovala spoločenské postavenie a bohatstvo ženícha. A aké ďalšie symboly môžeme dnes v presteni hľadať?


Prsteň ako dar

Pokiaľ muž venuje žene prsteň, vo väčšine západných kultúr je to považované za vyjadrenie túžby sa s ňou oženiť. Diamantový prsteň na ľavej ruke je jasným symbolom zasnúbenej ženy.


Prsteň ako sľub

Žena na oplátku nosí prsteň, aby ostatným naznačila, že si plánuje niekoho vziať a že je teda oficiálne zadaná. Diamantový prsteň na ľavej ruke je jasným symbolom zasnúbenej ženy.


Prsteň ako kruh

Zásnubné prstienky tvoria kovové krúžky – a kruh ako taký je súčasťou posvätnej symbolickej geometrie. Prsteň je kruh bez konca a začiatku, čo znamená, že je večný, nekonečný, obnovujúci sa, celistvý a dokonalý. Predstavuje tiež Slnko, Mesiac a planéty a spojuje životy tak ako zásnubný prsteň spojuje životy dvoch ľudí. Kruh taktiež symbolizuje nekonečnú lásku milencov. Tak ako ich city – nemá žiadny koniec. Nedá sa zlomiť ani rozdeliť – tak ako ich puto.


Prsteň ako dedičstvo predkov

Mnoho párov si vyberá zásnubné prstienky nabité osobnou symbolikou. Keltské prstene sú zviazané s rodinnými väzbami a etnickou tradíciou, zatiaľ čo starožitné krúžky môžu byť rodinným dedičstvom, ktoré v sebe nesie hlboko intímne súznenie a spojenie.


Prsteň ako pripomienka

Moderní snúbenci často lipnú k romantickým chvíľam svojho spoločného bytia, a preto neváhajú upnúť pozornosť k zásnubným prsteňom zdobenými drahokamami podľa znamení zverokruhu alebo podľa mesiaca, kedy sa zoznámili, kedy si spolu po prvýkrát vyšli alebo kedy sa po prvýkrát pobozkali.


Prsteň ako minulosť, prítomnosť a budúcnosť

Prstene s tromi kameňmi sú preniknuté osobnou symbolikou. Každý z kameňov predstavuje inú etapu vzťahu: minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Drahokamy či diamanty najčastejšie nesú podobu guľatého briliantu, smaragdu alebo princezny.


Prsteň ako odkaz

Zatiaľ čo niektoré kultúry veria, že prstienok zdobený rytím nosí smolu, pretože zdobenie oslabuje pevnosť kovu (hoci toto je iba povera), pre iných nápis na zásnubnom krúžku značí intimitu a jedinečnosť prsteňa a posilňuje puto medzi snúbencami.

Zaujímavosti

Najmenší zásnubný prsteň v najranejšom veku dostala princezná Mary, dcéra Henricha VIII. V tom čase jej boli iba dva roky.

V Spojených štátoch sa ročne spotrebuje na výrobu zásnubných prsteňov 17 tón zlata.

Prvý, kto daroval svojej snúbenici zlatý prsteň s diamantom, bol rakúsky arcivojvoda Maximilián Habsburský a bolo to v roku 1477. Jeho vyvolenou bola Mária Burgundská. Diamant ako najodolnejší kameň sa preto stal symbolom večnej vernosti a tradíciu darovania zásnubného prsteňa si čoskoro osvojili ľudia po celom svete.

Dnes sa viac než 80 % amerických zásnub neobíde bez diamantového prsteňa.

Zásnubné prstene zo zlata boli objavené aj v ruinách Pompejí, ktoré zničil v roku 79 výbuch Vezuvu.

Martin Luther daroval Gimmel zásnubný prsteň Catherine Bora k zásnubám v roku 1525.

V 17. storočí sa anglickí protestanti pokúsili zrušiť tradíciu odovzdávania zásnubných prsteňov. Rovnako tak puritáni v Spojených štátoch, kde mladé ženy namiesto prsteňov nosili zdobené a zároveň praktické náprstky.

Rebríčku popularity medzi diamantovými dizajnmi vždy vládol guľatý briliant, ale v posledných rokoch sa rozmáhajú aj tvary oválne, smaragdové, princezné a vankúšiky.

V 20. rokoch 20. storočia si mladí muži a ženy obľúbili prstienky v štýle art deko pre ich symetriu a trblietavé farebné kontrasty.

Počas veľkej krízy na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia získali prevahu menšie zásnubné prstene ozvláštnené filigránom.

Počas 2. svetovej vojny boli zakázané platinové prstene, pretože vzácny kov sa využíval v zbrojnom priemysle. Prstene sa preto vyrábali zo zlata a striebra.