Olivín (peridot) – drahokam zo zemského plášťa aj z meteoritov

Aktualizované: 25. augusta 2026

Olivín je minerál zo skupiny kremičitanov horčíka a železa so vzorcom (Mg,Fe)₂SiO₄. Jeho priehľadným zeleným kryštálom, ktoré sú vhodné na vybrúsenie, sa hovorí peridot a v staršej literatúre aj chryzolit. Zelenú farbu im dodáva železo, jedna zo základných zložiek minerálu, takže sa peridot v inej farbe ani nevyskytuje.

Do stredovekej Európy ho vo veľkej miere rozšírili križiaci a tunajší klenotníci ho potom po stáročia považovali za smaragd, odtiaľ prezývka „smaragd križiakov“. Má tvrdosť 6,5–7 podľa Mohsovej stupnice, je kameňom mesiaca august a patrí k cenovo najdostupnejším zeleným drahokamom vôbec.

Čo je olivín, peridot a chryzolit

Olivín sa bežne považuje za jeden minerál, presnejšie však je, že ide o názov pre jednu stavbu kryštálu. Prezradí to jeho vzorec (Mg,Fe)₂SiO₄: zátvorka znamená, že na to isté miesto v mriežke sa zmestí horčík aj železo, a to v akomkoľvek pomere. Ide teda o jednu stavbu s vymeniteľnou súčiastkou. Na jednom konci škály stojí čisto horečnatý forsterit (Mg₂SiO₄), bezfarebný až svetložltý, na druhom čisto železnatý fayalit (Fe₂SiO₄), hnedý až takmer čierny. Väčšina kameňov leží niekde medzi oboma koncami a odborne sa takejto skupine hovorí izomorfný rad (zdroj: Mindat). Zelený peridot sa drží blízko horečnatého konca škály a práve pomer oboch kovov rozhoduje o jeho odtieni.

Olivín, peridot, chryzolit – v čom je rozdiel

Jeden kameň, tri mená, ale každé znamená niečo trochu iné:

Názov	Čo presne označuje	Kde sa používa
Olivín	minerál ako taký, vrátane nepriehľadných zŕn v hornine	mineralógia, geológia, bežná reč
Peridot	priehľadný zelený kryštál, vhodný na vybrúsenie do šperku	klenotníctvo a medzinárodný obchod s drahokamami
Chryzolit	starší názov pre peridot, občas zúžený na svetlejšie, dožlta sfarbené kamene	staršia literatúra, dnes sa už veľmi nepoužíva

Zjednodušene: každý peridot je olivín, ale nie každý olivín je peridot. Takmer všetok olivín na Zemi tvorí obyčajnú horninu a do šperku by sa nikdy nedostal. Označenie chryzolit sa v minulosti používalo aj pre úplne iné kamene, napríklad pre chryzoberyl, zelený turmalín alebo demantoid, takže je nejednoznačné. V klenotníctve sa dnes drží názov peridot.

Základné informácie

• Drahokamová rodina minerál zo skupiny olivínu (kremičitany)
• Drahokam znamenia Strelec
• Tvrdosť (Mohsova stupnica)
  6,5–7
• Náleziská USA (Arizona), Pakistan, Mjanmarsko, Čína, Vietnam, Tanzánia, Nórsko, okrajovo aj Česká republika
• Drahokam mesiaca august
• Farba
  od žltozelenej cez olivovozelenú až po dohneda zelenú farbu

Gemologické parametre olivínu

• Chemické zloženie (Mg,Fe)₂SiO₄, kremičitan horčíka a železa
• Relatívna hustota 3,28–3,48 (zelené kamene zvyčajne 3,3–3,4, dohneda sfarbené pri hornej hranici)
• Kryštalografická sústava kosoštvorcová (rombická)
• Index lomu 1,650–1,703
• Dvojlom 0,035–0,038
• Vryp biely
• Štiepnosť nedokonalá
• Lom lastúrnatý
• Lesk sklený až mastný
• Absorpčné spektrum pásy zhruba na 493, 473 a 453 nm
• Fluorescencia žiadna

Ako olivín vzniká

Olivín patrí k hlavným minerálom zemského plášťa, teda vrstvy, ktorá leží pod zemskou kôrou a siaha do hĺbky stoviek kilometrov. Nahor sa dostane najčastejšie tak, že ho vynesie stúpajúca magma. Kryštály preto nájdeme v čadičoch a podobných vyvrelinách, často v guľovitých zhlukoch, ktorým sa hovorí olivínové gule. Sú to úlomky plášťa, ktoré si magma pribrala cestou nahor.

Väčšina surových zŕn je pre šperkárov nepoužiteľná, pretože sú drobné, popraskané a zakalené. Priehľadný kryštál, z ktorého sa dá vybrúsiť kameň o pár karátoch, je vzácny, a čisté kusy nad 10 ct sú raritou (zdroj: GIA).

Akú farbu má olivín

Peridot je vždy zelený a inú farbu mať nemôže. Jeho zelenú farbu spôsobuje železo. Pri väčšine drahokamov je farbiaci prvok len stopovou prímesou, tu je pevnou súčasťou kryštálovej mriežky. Odborne sa takémuto sfarbeniu hovorí idiochromatické.

Prečo je olivín zelený

Zelenú farbu spôsobuje dvojmocné železo (Fe²⁺). Charakteristický olivovozelený odtieň vzniká zhruba pri 12–15 % železa v mriežke. Pri vyššom podiele sa farba zakalí do hnedozelenej (zdroj: International Gem Society). Dožlta sfarbené tóny spôsobuje trojmocné železo (Fe³⁺). Kamene s menším obsahom železa sú naopak svetlejšie a majú limetkový nádych.

Ktorý odtieň olivínu je najdrahší

Na trhu sa najdrahšie predáva čisto zelená farba bez žltého alebo hnedého tónu. Takéto kamene sa nájdu len zriedka a väčšina olivínov je skôr žltozelená (zdroj: GIA). V šperku ale aj svetlejší limetkový odtieň pôsobí sviežo a živo, takže tu rozhoduje vkus, nie cenovka. Najsýtejšiu farbu mávajú veľké zberateľské kamene. V malom kameni prejde svetlo kratšiu cestu, pohltí sa ho menej, a odtieň preto pôsobí bledšie. Do šperkov sa ale bežne brúsia kamene oveľa menšie, ako sú tieto zberateľské kusy.

Zaujímavá je aj stálosť farby. Pretože zelená farba pochádza zo základného zloženia kameňa, a nie zo stopových prímesí, olivín svoj odtieň takmer nemení a pôsobí rovnako zeleno na dennom svetle aj večer pod lampou. Len na priamom slnku z neho o niečo viac vystúpia žlté tóny.

Napríklad pri smaragde je to inak. Jeho zelená farba pochádza zo stopového množstva chrómu a vanádu, takže viac záleží na tom, čím naň svietite: v dennom svetle vyzerá najsýtejšie, kým pod teplým umelým svetlom sa jeho zeleň otepľuje a naberá zľahka načervenalý tón. Olivín tým neprechádza, a práve preto mu Rimania hovorili „večerný smaragd“ – pri sviečkach zostal zelený, zatiaľ čo smaragd pohasol.

Cena olivínu

Olivín patrí k cenovo najdostupnejším drahokamom so sýtou zelenou farbou. Porovnateľne sfarbený smaragd alebo tsavorit stojí násobne viac.

Čo ovplyvňuje cenu olivínu

Najviac o cene rozhoduje farba, sekundárne čistota a veľkosť kameňa. Navyše cena za karát prudko rastie s veľkosťou, aj pri rovnakej kvalite – veľké čisté kamene sú totiž vzácne. Ďalším faktorom je pôvod: najvyššie sa cenia kamene z Mjanmarska a pakistanského údolia Sapat, odkiaľ pochádzajú veľké kusy so sýtou trávovozelenou farbou. Hnedý nádych zrazí cenu vždy, bez ohľadu na veľkosť.

Orientačné ceny olivínu za karát

Ceny sa líšia podľa zdroja a kvality kameňa. Nasledujúce rozpätie platí pre samotný kameň (bez šperku) a považujte ho za orientačné:

Veľkosť	Komerčná kvalita (A)	Stredná kvalita (AA)	Špičková kvalita (AAA)
do 2 ct	do 8 €/ct	20–40 €/ct	40–80 €/ct
2–10 ct	8–25 €/ct	40–80 €/ct	80–200 €/ct
nad 10 ct	25–70 €/ct	120–350 €/ct	350 €/ct a viac

Koľko stojí šperk s olivínom

Pri hotovom šperku cenu určuje predovšetkým kov a prípadné doplnkové kamene. Strieborné náušnice alebo prívesok s olivínom sa preto pohybujú v desiatkach až nižších stovkách eur, zatiaľ čo zlatý prsteň s olivínom a diamantmi sa dostane aj na tisíce eur. Pretože je olivín dostupný aj vo väčších veľkostiach, môžete si zaobstarať výrazný šperk s veľkým kameňom za rozumnú cenu.

Kvalita olivínu: čistota, brus a stupne AAA až A

Kvalitu olivínu posudzujeme podľa rovnakých kritérií ako pri ostatných farebných kameňoch – podľa farby, čistoty, brusu a veľkosti. Ako sa čistota hodnotí všeobecne, nájdete v článku o čistote drahokamov. Zďaleka najväčšiu váhu má pritom farba, až potom čistota (množstvo inklúzií) a veľkosť.

Čistota a „leknové listy“

Kvalitnejšie olivíny nemajú okom viditeľné inklúzie. Pod lupou sa v nich objavujú drobné kryštálky iných minerálov a predovšetkým reflexné inklúzie diskovitého tvaru, ktorým sa pre ich vzhľad hovorí „leknové listy“ (anglicky lily pads). Vznikajú okolo drobného kryštálu alebo dutinky vnútri kameňa (zdroj: International Gem Society).

Okom viditeľné tmavé bodky cenu kameňa citeľne znižujú. Najlacnejšie olivíny majú bledú farbu a výrazné čierne škvrny.

Brus a tvar olivínu

Olivín sa brúsi v celej škále tvarov a štýlov. Bežný je okrúhly (round), oválny (oval), slzový (pear), vankúšikový (cushion) aj markízový (marquise) tvar. Používa sa briliantový brus, v ktorom kameň najviac iskrí, aj stupňovitý (step) brus s paralelnými fazetami, na ktorom vynikne jeho čistota. Časté sú aj kabošony a korálky.

Brusič musí pri olivíne počítať s jeho silným dvojlomom. Kameň každý prechádzajúci lúč svetla rozdelí na dva, takže sa spodné hrany faziet javia zdvojene, akoby boli mierne posunuté cez seba. Správnym natočením kryštálu pri brúsení sa dá toto zdvojenie potlačiť.

Odstupňovanie kvality olivínu

Stupne AAA, AA a A hodnotia celkovú kvalitu kameňa, teda farbu, čistotu aj spracovanie dokopy.

Ako spoznať pravý olivín

Najspoľahlivejší poznávací znak olivínu je jeho silný dvojlom, 0,035 až 0,038, čo je medzi drahokamami veľa. Sklo ani syntetický spinel, ktorými sa olivín napodobňuje, ho nemajú. Overenie je ale práca pre gemológa alebo zlatníka.

„Voľným okom dvojlom pri olivíne väčšinou nespoznáte. Pri väčších kameňoch ho odhalíte lupou, pri malých až pod mikroskopom.“ – Nikita, zlatník Eppi

Úpravy a syntetické kamene

Olivín patrí k niekoľkým málo farebným kameňom, ktoré sa prakticky neupravujú. Farbu mu nezlepší zahrievanie ani ožarovanie, takže odtieň, ktorý vidíte, je takmer vo všetkých prípadoch prírodný. Výnimky sú dve: lacnejšie kamene s prasklinami siahajúcimi na povrch sa občas vypĺňajú bezfarebným olejom alebo živicou a pri starších šperkoch sa kameň niekedy podkladá fóliou.

Zelený peridot sa laboratórne nepestuje. V laboratóriu síce vzniká syntetický forsterit, teda horečnatý člen olivínového radu, ten sa ale predáva v modrom sfarbení ako napodobenina tanzanitu. Tovar ponúkaný ako „lab-grown peridot“ preto nie je pravý peridot – zvyčajne ide o iný zeleno sfarbený materiál, najčastejšie syntetický kremeň alebo laboratórne vytvorený zafír, ktorý zelenú farbu peridotu iba napodobňuje. Rozdiely medzi prírodnými, laboratórnymi a simulovanými kameňmi vysvetľujeme v článku o pôvode drahokamov.

Surový olivín

Surový olivín má najčastejšie podobu drobných zaoblených zŕn alebo krátkych kryštálov s pozdĺžnym ryhovaním; oboje býva zatavené v tmavej čadičovej hornine. Zberatelia ich hľadajú v olivínových guliach, z ktorých sa dajú vyklepať.

Surové zrná sa na brúsenie takmer nikdy nehodia, pretože bývajú zakalené alebo príliš malé. Práve preto je rozdiel medzi hrsťou surového olivínu za pár eur a vybrúseným peridotom taký veľký.

Vedeli ste? Ku každému šperku z Eppi prikladáme certifikát s popisom kameňa, jeho parametrami aj pôvodom. Viac nájdete medzi výhodami nákupu v Eppi.

Olivín vs. smaragd, tsavorit a zelený turmalín

Zelených kameňov je na trhu viac a líšia sa cenou, tvrdosťou aj tým, odkiaľ ich farba pochádza. Nasledujúci prehľad pomôže pri výbere:

Kameň	Tvrdosť	Pôvod farby	Cenová hladina
Olivín (peridot)	6,5–7	železo, základná zložka kameňa	nízka až stredná
Smaragd	7,5–8	stopy chrómu a vanádu	vysoká
Tsavorit	7–7,5	stopy vanádu a chrómu	vysoká
Zelený turmalín	7–7,5	stopy železa a chrómu	stredná

Olivín je z tejto štvorice najmäkší, zato najdostupnejší. Smaragd býva kvôli inklúziám krehkejší, ako by jeho tvrdosť napovedala, kým tsavorit a turmalín znesú každodenné nosenie najlepšie. Celú ponuku nájdete medzi šperkami so zeleným drahokamom.

Olivín v šperkoch

S tvrdosťou 6,5–7 patrí olivín k mäkším drahokamom – poškriabu ho aj drobné zrnká prachu vo vzduchu, ktoré majú tvrdosť okolo 7. Výber šperku preto stojí za premyslenie.

Do ktorých šperkov sa olivín hodí najlepšie

Z hľadiska opotrebenia sú najvhodnejšie olivínové náušnice, prívesky a náhrdelníky s olivínom. Tam kameň do ničoho nenaráža a vydrží roky bez viditeľných stôp. Bežne sa vyrábajú aj prstene s olivínom, tie si však zaslúžia trochu opatrnosti – na ruke prsteň ľahko o niečo narazí, takže je olivín viac vystavený poškodeniu.

V dielni olivín zvyčajne osádzame do krapní, teda kovových zúbkov držiacich kameň po obvode. Objímkové (bezel) osadenie pri olivíne robíme tiež, ale pri ňom sa oplatí myslieť na dve veci:

• Kov sa pri osádzaní zatláča na hrany kameňa. A keďže olivín znáša tlak horšie ako tvrdšie drahokamy, v najhoršom prípade by mohol aj prasknúť. Ak teda máte vybraný konkrétny kameň, o ktorý určite nechcete prísť, najbezpečnejšou voľbou je osadenie do krapní.
• Keby ste kameň chceli časom preosadiť do iného šperku, počítajte s tým, že vybrať ho z lôžka sa nezaobíde bez zahriatia a olivín sa pritom môže poškodiť; z krapní sa dá vybrať oveľa ľahšie.

Prehľad možností nájdete medzi typmi osadenia drahokamov.

Vhodné kovy a kombinácie s ďalšími kameňmi

Pri výbere kovu rozhoduje praktická stránka a to, čo už nosíte. Najjednoduchšie je zvoliť ho tak, aby ladil k ostatným vašim šperkom. Striebro je najdostupnejšie, žlté, ružové aj biele zlato sú odolnejšie a platina je hypoalergénna, takže ju môžu nosiť aj ľudia, ktorým prekážajú prímesi v bežných zliatinách. Biele zlato len občas potrebuje obnoviť ródiovú vrstvu – to pri ročnom servise urobíme zadarmo. Teplá zelená olivínu pekne ladí s teplom žltého aj ružového zlata, v striebre a bielom zlate zase vznikne chladnejší kontrast – čím sa riadiť, je vec vkusu.

Samotný olivín u nás často doplňujeme drobnými diamantmi alebo moissanitmi, ktoré okolo zeleného kameňa vytvoria iskru. Radi ho ale kombinujeme aj s ďalšími farebnými drahokamami do pestrých, hravých kúskov.

Vybrať šperk s olivínom

Starostlivosť o šperky s olivínom

Olivín je pomerne tvrdý a sklo hravo prekoná, napriek tomu je dobré zaobchádzať s ním šetrne. Najhoršie znáša prudké zmeny teploty a kyseliny, takže zopár pravidiel sa oplatí dodržať.

Ako olivín čistiť

Na bežné čistenie doma stačí vlažná voda, kvapka jemného mydla a mäkká kefka. Potom šperk opláchnite a osušte. Ultrazvukovú čističku ani naparovanie doma nepoužívajte: pri olivíne ich neodporúča popredný gemologický inštitút GIA, pretože kameň má len priemernú húževnatosť a zle znáša prudké zmeny teploty. V dielni olivín do ultrazvuku dávame až potom, čo ho naši zlatníci dôkladne prezrú pod mikroskopom a potvrdia, že je pre neho táto čistiaca metóda bezpečná.

„Záleží na kameni. Olivíny väčšinou nemajú okom viditeľné inklúzie, a keď je kameň čistý, do ultrazvuku môže.“ – Nikita, zlatník Eppi

Čo olivínu škodí

Olivín zle znáša teplo a škodia mu aj kyseliny. Reaguje na ne ľahšie ako väčšina drahokamov, takže sa vyhnite agresívnej chémii pri upratovaní a pri práci s čistiacimi prostriedkami si šperk dávajte dole. Z rovnakého dôvodu si ho nasadzujte až po nanesení parfumu a krému.

Pretože je olivín mäkší ako zafír, diamant alebo topás, ukladajte ho oddelene od tvrdších kameňov, ideálne do mäkkého vrecúška alebo krabičky.

V rámci doživotného servisu Eppi vám šperk raz ročne zadarmo vyčistíme a skontrolujeme osadenie kameňa, stačí sa zastaviť v našom showroome v Bratislave.

Náleziská olivínu

Olivín sa ťaží na niekoľkých kontinentoch a jednotlivé náleziská sa od seba citeľne líšia veľkosťou aj farbou kameňov.

Svetové náleziská olivínu

• USA, Arizona – oblasť San Carlos v apačskej rezervácii dodáva objemovo väčšinu svetovej produkcie. Ide o menšie kamene, zvyčajne do 5 ct.
• Pakistan – údolie Sapat v Kohistáne bolo objavené až v roku 1994 a dnes patrí k zdrojom najžiadanejších kameňov.
• Mjanmarsko – oblasť Mogok je hlavným súčasným zdrojom naozaj veľkých peridotov, občas aj o niekoľkých stovkách karátov.
• Egypt – ostrov Zabargad v Červenom mori, historicky najslávnejšie nálezisko. Dnes sa tam už neťaží.
• Čína, Vietnam, Tanzánia, Nórsko – doplnkové zdroje. Nórske kamene majú vďaka nižšiemu obsahu železa limetkový odtieň.

Olivín v Česku

Olivín sa dá nájsť aj v susednom Česku. Najznámejšou lokalitou je Smrčí pri Železnom Brode, kde sa v činnom lome ťaží bazanit plný olivínových gúľ vynesených z plášťa. Môžu byť veľké ako orech, ale aj ako melón. Tunajší lávový príkrov je starý zhruba 4,5 milióna rokov (zdroj: Česká geologická služba). Ďalšie výskyty sú v okolí Kozákova a v Českom stredohorí.

České zrná bývajú drobné a zakalené, ale výnimočne sa medzi nimi objaví priesvitný kúsok, z ktorého sa dá vybrúsiť malý kameň. Český olivín tak zostáva zberateľskou záležitosťou, nie surovinou pre klenotníctvo.

Olivín z vesmíru a zelené pláže

Olivín sa k nám dostáva aj mimozemskou cestou. Pallasitové meteority, teda železnokamenné meteority, obsahujú olivínové zrná zatavené v kove a niektoré sú dosť čisté na brúsenie. Sú to zvyšky planétok, ktoré nesú rovnaký minerál, aký tvorí plášť našej planéty.

Zvláštnou kapitolou je Havaj. Na pláži Papakōlea tvorí olivín podstatnú časť piesku, pretože je ťažší ako ostatné materiály sopečného pôvodu a vlny ho na mieste nechajú. Vzniká tak zelený piesok, ktorý nájdete len na niekoľkých miestach na svete. Odnášať ho odtiaľ je ale zakázané a väčšina kameňov predávaných ako „havajský peridot“ z Havaja nepochádza.

História olivínu

Olivín patrí k najstarším známym drahokamom. Najmenej dvakrát v histórii si ho pomýlili s iným kameňom a najmenej trikrát ho premenovali.

Zabargad, ostrov starovekého Egypta

Egypťania ťažili olivín na ostrove v Červenom mori, ktorému Gréci hovorili Topazios a ktorý dnes poznáme pod menom Zabargad (Sv. Ján). Podľa antických prameňov sa tam kameň dobýval najneskôr od 3. storočia pred n. l.; staršia datácia okolo roku 1500 pred n. l. sa opiera skôr o tradíciu ako o archeologické nálezy. Podľa legendy bol ostrov zamorený hadmi a ťažba šla poriadne od ruky až potom, čo ich podnikavý faraón nechal zahnať do mora (zdroj: GIA).

Od mena ostrova sa odvinula aj zámena, ktorá vydržala stáročia. Slovo topazos pôvodne označovalo tunajší olivín, nie dnešný topás. Na kameň, ktorý dnes pod týmto menom poznáme, sa názov preniesol až oveľa neskôr. Podľa GIA sa navyše špekuluje, že slávna zbierka Kleopatriných smaragdov bola v skutočnosti kolekciou olivínov.

Vedeli ste? Zhruba dvestokarátové kamene na relikviári Troch kráľov v kolínskej katedrále sa po stáročia považovali za smaragdy. V skutočnosti sú to olivíny.

Smaragd križiakov a katedrála v Kolíne

Antika olivín poznala, ale v stredovekej Európe ho vo veľkej miere rozšírili až účastníci križiackych výprav medzi 11. a 13. storočím. Kameň sa hneď zapísal do cirkevného umenia. Najznámejším príkladom je relikviár Troch kráľov v kolínskej katedrále dokončený roku 1225 (zdroj: GIA). Odtiaľ pochádza aj prezývka „smaragd križiakov“. Rozoznať oba kamene nebolo v stredoveku ľahké: voľným okom sa sýto zelený olivín od smaragdu spoľahlivo odlíšiť nedá a index lomu ani hustotu vtedy nikto merať nevedel.

Odkiaľ pochádza názov peridot

Pôvod slova peridot nie je istý. Najčastejším výkladom je, že ide o odvodeninu od arabského „faridat“, čo znamená drahokam; slovníky však uvádzajú aj starofrancúzske „peritot“ a latinské „paederot“. Pojem peridot sa prvýkrát objavuje v závete anglického biskupa z roku 1245, v ktorom takto označil kameň odkázaný opátstvu St Albans.

Meno chryzolit má naopak pôvod jasný: grécke chrysolithos znamená „zlatý kameň“ a odkazuje na zlaté záblesky, ktoré sa v kameni objavujú. Slovo olivín je najmladšie z trojice a vzniklo podľa farby olivy.

Olivín ako kameň augusta a výročia svadby

Olivín je oficiálnym kameňom mesiaca august, a to od roku 1912, keď americký zväz klenotníkov zostavil prvý moderný zoznam narodeninových kameňov. Patrí tiež ku kameňom prvého a šestnásteho výročia svadby.

Význam a symbolika olivínu ako kultúrna tradícia

V staroveku olivín spájali so svetlom a so slnkom. Egypťania mu hovorili kameň slnka a verili, že chráni pred nočnými prízrakmi, zvlášť keď je zasadený do zlata. V stredoveku patril k obľúbeným kameňom panovníckych rodov a duchovenstva a zdobil koruny aj rukoväte mečov. O vládcoch, ktorí ho verejne nosili, sa verilo, že sú mierni a súdia spravodlivo.

V novodobej symbolike zostal olivín kameňom odpustenia a nových začiatkov. V ezoterickej tradícii mu býva pripisovaný očistný účinok, ochrana aury a miernenie žiarlivosti či zlosti.

Olivín a znamenie zverokruhu

Medzi drahokamami zverokruhu patrí olivín hlavne k Strelcovi, ktorému slúži ako podpora duchovného rastu. Ako doplnkový kameň sa objavuje aj pri Panne, pri ktorej vyrovnáva nálady, a pri Levovi, ktorému pomáha mierniť sklon k lenivosti. Vybrať šperk podľa dátumu narodenia môžete v sekcii šperkov podľa znamenia.

Poznámka: Eppi neuvádza žiadne liečivé ani magické účinky olivínu. Vyššie uvedená symbolika je prezentovaná výhradne ako historická a kultúrna tradícia.

Najznámejšie olivíny sveta

Väčšina najväčších brúsených olivínov pochádza zo Zabargadu a dnes leží v múzejných zbierkach. Väčšie kamene môžu byť aj v súkromných rukách, kde evidencia nie je verejná.

Najväčšie verejne vystavené olivíny

Jedným z najväčších verejne vystavených kameňov je olivín s hmotnosťou 311,78 ct zo Zabargadu, brúsený do zmiešaného vankúšikového tvaru. Patrí do Národnej zbierky drahokamov a minerálov v Smithsonianovom Národnom prírodovednom múzeu vo Washingtone D.C., kam sa dostal ako súčasť odkazu zberateľa Washingtona A. Roeblinga.

Zelená bohyňa

Chicagské Fieldovo prírodovedné múzeum vlastní 154-karátový olivín zo Zabargadu, ktorý kúpilo už v roku 1893 ako súčasť tiffanyovskej zbierky. V roku 2008 nechalo kameň zasadiť u chicagského klenotníka Lestera Lamperta. Vznikol prívesok pomenovaný Zelená bohyňa: do 18-karátového zlatého lôžka za kameňom je vyrytá postava bohyne, ktorú vidieť cez priehľadný olivín, a celok dopĺňajú žlté diamanty s hmotnosťou 3,24 ct.

Ďalšie slávne kamene

• 192,75 ct – olivín v moskovskom Diamantovom fonde.
• 146,10 ct – kameň v zbierkach Prírodovedného múzea v Londýne.
• Pallasit Esquel – meteorit, na ktorý v roku 1951 narazil roľník pri hĺbení jamy pre vodnú nádrž pri argentínskom meste Esquel. Jeho olivínové zrná patria k najčistejším, aké sa v meteoritoch našli, a rezy sú dnes v popredných prírodovedných múzeách.

Prečo kúpiť olivínový šperk v Eppi

Olivín patrí k najdostupnejším zeleným drahokamom a má svieži, jemne zelený tón. Aj väčší kameň pri ňom vyjde rozumne, takže si môžete dovoliť výrazný šperk, a v náušniciach aj prívesku vydrží dlhé roky ako nový.

• Doživotný servis zadarmo – raz ročne šperk vyčistíme, skontrolujeme osadenie olivínu a vykonáme bežnú údržbu.
• Certifikát ku každému šperku s popisom kameňa aj jeho pôvodu.
• Precízna ručná výroba vo vlastnej zlatníckej dielni.
• Na výber zo zlata (14-karátového aj 18-karátového), striebra aj platiny.
• Šperky na mieru – šperk s olivínom vyrobíme presne podľa vašich predstáv.
• Doprava zadarmo a 120 dní na vrátenie, podrobnosti medzi výhodami nákupu v Eppi.
• Zlato, striebro aj platinu používame recyklované.

Prezrite si celú ponuku šperkov s olivínom, alebo mrknite na to, čo máme skladom. Ak vás láka iný zelený kameň, pozrite sa na tsavorit, turmalín alebo vltavín.

Pozrieť olivínové šperky

Často kladené otázky o olivíne

Čo je olivín a čím sa líši od peridotu?

Olivín je minerál so vzorcom (Mg,Fe)₂SiO₄, teda kremičitan horčíka a železa. Peridot je obchodný názov pre jeho priehľadné zelené kryštály vhodné na vybrúsenie. Každý peridot je teda olivín, ale opačne to neplatí – drvivá väčšina olivínu zostane obyčajnou horninou.

Je chryzolit to isté čo olivín?

Chryzolit je starší názov pre drahokamový olivín, dnes sa ale takmer nepoužíva. Označuje teda rovnaký kameň ako peridot, nie horšiu kvalitu. Historicky sa ním navyše pomenúvali aj úplne iné zelené a žltozelené kamene, preto sa od neho v obchode upustilo. V klenotníctve sa dnes drží názov peridot.

Aké má olivín vlastnosti a chemické zloženie?

Olivín má vzorec (Mg,Fe)₂SiO₄ a kryštalizuje v kosoštvorcovej sústave. Jeho tvrdosť je 6,5–7 podľa Mohsovej stupnice, hustota 3,28–3,48 a index lomu 1,650–1,703. Typický je preň silný dvojlom 0,035–0,038, kvôli ktorému sa v kameni javia hrany faziet zdvojene.

Prečo je peridot zelený a existuje aj v inej farbe?

Zelenú farbu má olivín priamo vo svojej štruktúre – spôsobuje ju železo, nie stopová prímes ako pri iných kameňoch. Preto peridot v inej farbe ako v odtieňoch zelenej nenájdete. Najlepší olivovozelený tón vzniká zhruba pri 12–15 % železa, vyšší podiel kameň zakalí do hnedozelenej.

Koľko stojí olivín?

Bežné kamene do 2 ct vyjdú na jednotky až nižšie desiatky eur za karát, zatiaľ čo pri čistých kusoch nad 10 ct sa cena dostáva aj cez 350 € za karát. Najdrahšie sa predávajú kamene z Mjanmarska a Pakistanu. Pri hotovom šperku potom cenu tvorí predovšetkým kov a doplnkové kamene – strieborné náušnice s olivínom sa pohybujú v desiatkach až nižších stovkách eur, zlatý prsteň s olivínom a diamantmi aj v tisícoch eur.

Kde sa olivín ťaží a nájdeme ho aj v strednej Európe?

Objemovo väčšina produkcie pochádza z arizonského San Carlos, najcennejšie kamene z Mjanmarska a pakistanského údolia Sapat. Historicky najslávnejší je egyptský Zabargad, kde sa dnes už neťaží. V strednej Európe je najznámejšou lokalitou Smrčí pri Železnom Brode v susednom Česku, kamene z tunajších olivínových gúľ však majú takmer výhradne zberateľskú hodnotu, nie klenotnícku.

Ako spoznať pravý olivín?

Spoľahlivo ho spozná až odborník. Typický je pre olivín silný dvojlom, kvôli ktorému sa hrany faziet javia zdvojene. Pri väčších kameňoch ho spoznáte lupou, pri menších až pod mikroskopom – voľným okom zvyčajne nie. Olivín sa navyše prakticky neupravuje a ako šperkový kameň sa laboratórne nepestuje, takže odtieň, ktorý vidíte, je prírodný. Pozor treba dať hlavne na napodobeniny, ako je sklo alebo iné zelené kamene – pri šperku od klenotníka s certifikátom viete, že kupujete pravý olivín.

Ako sa starať o šperky s olivínom?

Použite vlažnú vodu, jemné mydlo a mäkkú kefku. Ultrazvuk ani naparovanie olivínu nesvedčia – má len priemernú húževnatosť a zle znáša prudké zmeny teploty. Chráňte ho tiež pred kyselinami a agresívnou chémiou, ukladajte ho oddelene od tvrdších kameňov, aby sa nepoškriabal.

Ku ktorému mesiacu a znameniu olivín patrí?

Olivín je kameňom mesiaca august, a to od roku 1912. Zo znamení sa spája hlavne so Strelcom, doplnkovo s Pannou a Levom. Patrí ku kameňom prvého a šestnásteho výročia svadby.

Hodí sa olivín do prsteňa na každý deň?

Áno, ale s trochou opatrnosti. S tvrdosťou 6,5–7 patrí olivín k mäkším kameňom – poškriabu ho aj zrnká prachu, takže sa na ňom časom môžu objaviť jemné škrabance. Pri športe a práci rukami prsteň radšej dajte dole. Najmenej sa olivín opotrebuje v náušniciach a príveskoch.

Zdroje obrázkov: flickr.com (James St. John, CC BY 2.0), archív Eppi.